Aj keď to mnohí včelári následne nepriznajú, že sú úhyny v prechode rokov 2024 – 2025 katastrofálne. V niektorých oblastiach dosahujú 80 až 100 percent. Áno, je to dôsledok pôsobenia roztoča Varroa destructor a spolupôsobiacich vírusov, kedy včely hromadne opúšťajú svoje úle, aby uhynuli v prírodnom prostredí.
Tam, kde je roztoč Varroa destructor, tam sú aj vírusy. Preniknú do včelích buniek a tkanív a v dôsledku ich činnosti dochádza až k telesným zmenám včiel. Mám tým na mysli napríklad v poslednej dobe veľmi rozšírené infekčné vírusové ochorenie, tzv. vírus deformovaných krídiel (Deformed Wings Virus, DWV). V každom prípade sú vírusy príčinou doposiaľ málo preskúmaného syndrómu zrútenia včelstiev (Colony Collapse Disorder, CCD). Ale za úhyny včelstiev môžu stáť aj iné vírusy: vírus akútnej paralýzy včiel (Paralysis Virus, CBPV), vírus vreckovitého plodu (Sacbrood Virus, SBV), vírus černenia materníkov (Black Queen Cell, BQCV) i ďalšie už vedecky zaznamenané.
Pokiaľ včely opustia kolektívne úľ, aby uhynuli niekde v prírode, potom si musíme uvedomiť, že vírusy v úli zostávajú nielen na povrchu jednotlivých úľových komponentov, ale aj na súšiach, a dokonca aj v zaviečkovaných zásobách, a to ako v mede, tak aj v peľu. Nechať opustené úle bez náležitej „údržby“ na umiestnenie iného včelstva, alebo dokonca použiť mede zásoby s peľom z osirelých úľov na dokŕmenie iných včelstiev, je tá najväčšia včelárova chyba. Všetky úle, nástroje a pomôcky by mali byť pravidelne udržiavané a dezinfikované. A v prípade osirelých úľov to platí mnohonásobne viac. Hygiena úľov a prostredia spolu s kvalitným prístupom včelára k chovu nestresovaných a nehladujúcich včiel by mali byť základom starostlivosti o včely samotné. Včely potrebujú starostlivosť a v dnešnej dobe vlastne aj ochranu. Človek zmenil biodiverzitu prostredia. Rozkvitnuté lúky sú iba zeleným pažítom, ktorý je určený na pastvu dobytka. Človek rozprašuje do ovzdušia rôzne chemikálie, údajne ako boj proti globálnemu otepľovaniu, ktoré preukázateľne dopadajú na zemský povrch. Prenos komunikácie prostredníctvom nových sústav 5G predstavuje podľa niektorých názorov zdravotné riziko pre človeka i prírodu, a dokonca zvýšenú rezistenciu baktérií. Podľa štúdie v časopise Scientific Reports z roku 2018 existuje aj rezonančná absorpcia pri hmyze, ktorý vstrebáva vlnenie o milimetrových vlnových dĺžkach rádovo stokrát viac ako rastliny a ľudská populácia. Prenosová sústava elektrickej energie v rozmedzí výkonu od 4,9 do 11,4 GW (podľa špičky) vibruje ovzduším, čo má negatívny vplyv nielen na včely, ale aj na mnoho druhov živočíchov. A to všetko má vplyv na život našich včiel. Varroa destructor a sprievodné vírusy sú tou poslednou „kôstkou“.
Zachráňme včely
Pred časom pani Zdena Weinrichová o včelách povedala: „Zamyslite sa, vy včelári máte vlastne v tejto trochu chaotickej dobe jedinú povinnosť. Zachrániť včely!“ A nedávno v akomsi televíznom programe povedal herec David Matásek: „Musíme sa o včely postarať.“ Začnime napríklad tým, že kým vstúpime do ďalšieho obdobia chovu včiel, zamyslíme sa nad ich prirodzenými potrebami. Zaistíme im čo možno najvhodnejšie prostredie, nenecháme ich hladovať, budeme ich liečiť (pokiaľ možno kolektívne na čo najväčšom území a včas, nie v predpísaných termínoch, ale v súlade so situáciou vo včelstve) a budeme ich udržiavať v hygienicky čistom prostredí.
Ako začať?
Pripravte si vhodné nástroje (špachtle, škrabák, teplovzdušná pištoľ alebo horák na PB) a ochranné pomôcky, zodpovedajúce odporúčania v návode vybraných a aplikovaných dezinfekčných prostriedkov. Premyslite a vyberte si vhodný dezinfekčný prostriedok. Zvoľte taký, ktorý je účinný proti bežným baktériám, vírusom a plesniam spojeným s včelími chorobami, ale je zároveň šetrný ku včelám a nepoškodzuje ich zdravie. Môžete použiť už vyskúšané aplikácie. Odporúčal by som ale také, ktoré sú schválené, alebo vyskúšané:
– samotný ocot, alebo kyselina octová (mení ph a tým likviduje plesne a vírusy);
– 5% lúh (50 g na 1 liter) odporúčaný v horúcom stave okolo 80 °C;
– zmes 1 kg lúhu s 1 l SAVO na 10 l vody;
– 2% roztok lúhu sodného: 200 g rozpustiť v 10 litroch horúcej (50–70 ºС) vody;
– 3% roztok lúhu popola, recept našich dedov: cca 7 kg dreveného popola zmiešať s cca 10 l vody a za stáleho miešania vsypať mleté nehasené vápno. Nechať odstáť a na druhý deň používať alkalický roztok bez usadenín na dne;
– 1% roztok peroxidu vodíka zmiešaný s kyselinou octovou.
Hygiena úľových zostáv
Rozoberte úľ a dôkladne mechanicky špachtľou, škrabákom odstráňte všetky zvyšky vosku, propolisu a všetkých nečistôt. Ošetrite všetky povrchy vo vnútri aj zvonku horúcim vzduchom (teplovzdušná pištoľ – bežne do 800 °C) alebo plameňom (horák na PB). Tento spôsob je najúčinnejší. Ošetrite všetky povrchy náterom, alebo postrekom niektorým, vami vybraným dezinfekčným prostriedkom. Odporúčam opláchnuť vodou (najlepšie dažďovou kvôli pH) a nechajte uschnúť, najlepšie vystavené slnečnému žiareniu. Výhodu pri mechanickom čistení majú včelári celodrevených úľov, ktoré sú hygienickejšie. Palubkové, takzvane zateplené, majú mnoho skuliniek, kam sa pri hygiene úľov nikdy nedostanete. Pritom slúži ako úkryt mnohým parazitom a škodcom. Zavíjač voskový (Galleria mellonella) rád kladie všade tam, kam včela ani včelár nemôže a mravce radi často volia polystyrénové vnútorné uteplenie ako svoj druhý domov.
Vybraté plásty po odstránení z úľa vyrežte, vyvarte rámiky po dobu 20 minút, dôkladne očistite a ošetrite vhodným dezinfekčným prostriedkom, opláchnite a vysušte najlepšie na slnku. Nikdy nepoužívajte plásty z osirelých úľov na dokrmovanie zdravých včiel, zvlášť, ak tam sú aj peľové zásoby. Peľové zásoby sú bielkovina, na ktorej vírusy s úspechom prežívajú.
Hygiena prostredia
Vykonajte jarné upratovanie včelína a vydezinfikujte ho postrekom. Rovnako aj všetky nástroje, nádoby a náradie. Odporúča sa vyprať aj ochranný odev, kombinézu, včelársku bundu a rukavice navlečené na ruke ponoriť do teplého slaného roztoku. Nebojte sa, pokiaľ sú kvalitné, nič sa im nestane. Pred včelínom, alebo okolo včelnice vyvápnite priestor nehaseným vápnom a zakropte opakovane vodou zo záhradnej kanvy. Tým naštartujete proces hasenia vápna a zároveň ho týmto vpravíte do pôdy. Úle by mali byť na včelnici nad zemou v dostatočnej výške (optimálne 50 cm) a to z dôvodu, aby včely netrpeli prílišným prízemným chladom a vlhkosťou (úle na paletách a dokonca pneumatikách nepovažujem za rozumné). Pred úľami nenechajte zbytočne vyrastať trávu. Ideálne je pozdĺž úľov na geotextílii zriadiť cca meter široký pozdĺžny pruh (chodníček) z inertného materiálu. Geotextília zabráni prerastaniu trávy a buriny a zriadený chodníček zaručuje pohodovú obsluhu cesna podľa potreby.
Hromadné liečenie
Starostlivosť o včelie príbytky, poriadok okolo včiel a dezinfikovanie úľov by malo byť samozrejmosťou pri starostlivosti o včely, pretože im zaisťujete zdravé prostredie. A zdravé a riadne nakŕmené včely sa oveľa lepšie bránia parazitom až toho vznikajúcich chorôb. Mala by to byť samozrejmá povinnosť včelára. Bez patričných hygienických opatrení sú včely oslabené a horšie sa bráni invázii roztoča Varroa destructor. Varroáza, najmä v prípadoch, keď premnoženie roztočov dosahuje až desaťtisícové hodnoty, je pre včelstvá fatálne. Ak by sme boli skutočnými včelármi so skutočnou úctou ku včelám, potom by sme sa určite celoštátne dohodli na termínoch hromadného liečenia. Verím, že by sme dokázali podstatne utlmiť množenie roztoča Varroa destructor. Stačí začať ihneď s kontrolou u preživších včelstiev, kedy ďaleko najlepšou metódou jeho utlmenia je potlačenie biometódou, a tou je vyrezávanie trubčieho plodu. Obyčajne v začiatku kladenia, keď plod tvorí plochu zhruba desať decimetrov štvorcových. V jarnom rozvoji potom vložením stavebného rámu do úľa. Po jeho vystavaní a zakladaní sa trubčí plod kompletne vyreže a včely sa preliečia. Pre kontrolu správnosti vášho počínania odstráňte viečka a prelarvovacou lyžičkou vyberte trubčí plod. Uvidíte, že nájdete roztoče dosahujúce veľkosť 1,4–1,7 mm. To by však museli robiť aj včelári s takmer „priemyselným“ počtom včelstiev.
zdroj: Jan Šmíd, Včelařství. 4/2025. 120-122 s.
